VVODA – TAJOMSTVO JARNÉHO ROZVOJA VČELSTVA

Silnejšie jarné slnko a kvitnutie mnohých rastlín dáva podnet pre ďalší rozvoj včelstiev. Skoro na jar je najťažšie obdobie v živote včiel. Nastáva zmena zo zimnej včely na mladú jarnú. Príroda sa prebúdza, teploty stúpajú, ale počasie ešte býva premenlivé. V tomto období sa preto snažíme včelám čo najviac uľahčiť ich život, hoci i zásobovaním vodou. Včelári vedia, že spotreba vody je priamo úmerná plodovaniu včelstva. Na jar potrebujú včelstvá viac vody ako potravy. V tomto čase sa už nachádza v úle plod, ktorý je potrebné kŕmiť. Aby to bolo možné, musia včely zriediť med a včelí chlieb (zmes peľu a medu) vodou.

Začiatkom marca bolo pár dní pekné počasie, počas ktorého včely začínali obsadzovať rámiky a rozohrievať priestor v úli. Matka denne kládla už niekoľko stoviek vajíčok. V polovici marca sa včely starajú o viac ako 10 000 zaplodovaných buniek. Kvôli plodu musia udržiavať teplotu v plodisku 35°C. Ak nastane silný mráz v kombinácii s plodom to môže znamenať, že včely nezvládnu takto namáhavú činnosť a včelstvo uhynie. Aby sa tomu zabránilo včely potrebujú v tomto čase dostatok VODY k svojej životnej činnosti, k rozpusteniu hustých medových zásob na prípravu potravy pre plod a možnosti vytvárať teplo. Rovnako ako iné živé organizmy na zemi, nemôžu žiť bez vody. Zdroj vody začnú včely húfne vyhľadávať hneď v prvých dňoch po jarnom prelete. Vyhovuje im, keď sa úle nachádzajú vedľa prírodného zdroja vody. Horšie to je, ak musia nosiť vodu z veľkej vzdialenosti. Pri hľadaní vytrvalo odlietajú z úľa aj za chladného veterného počasia (4°C), pričom niektoré z nich počas letu zamrznú a zahynú. Je ťažké tento jav na jar úplne eliminovať, najmä ak sú v blízkosti vodné útvary, ale môžeme obmedziť ich lety. Aby sa zamedzilo zbytočnému úhynu včiel včelár by mal skoro na jar vybaviť včelnicu napájačkou alebo miskami s vodou, ktoré umiestni na suchom a slnečnom mieste chránenom pred vetrom. Včely sú ochotné v chladnejšom počasí brať vodu z teplej strany napájačky, ktorá je osvetlená slnečnými lúčmi prechádzajúcimi cez nádobu. Na tykadlách majú zmyslové orgány, ktorými vnímajú vodu, rozoznajú misku s vodou od misiek s inými tekutinami. Ak nájdu zdroj vody vo svojej blízkosti nebudú lietať na iné miesta, aby ju hľadali. Je tiež známe, že včely zbierajú rosu z trávy alebo machu ráno v priebehu svojho rozvoja. Včely, najmä na jar, v období plodenia, aktívne pijú a do úľa prenášajú mierne osolenú vodu.

Početné experimenty preukázali, že včely potrebujú stopové prvky a minerálne soli vrátane KUCHYNSKEJ SOLI. S týmito prísadami pripravujú jedlo pre seba a pre mladú generáciu. Kŕmna kašička lariev má okolo 60% vody. Pre svoj vývoj a existenciu potrebujú ako sladkú vodu, tak aj s prísadou soli. Preto skúsení včelári na svojich včelniciach umiestňujú dve napájačky. Jednu s obyčajnou čerstvou vodou a druhú so slanou vodou - roztok s koncentráciou 0,01% (1 g kuchynskej soli sa rozpustí v 10 litroch vody). Nedostatok solí v krmive vedie k narušeniu acidobázickej rovnováhy v tkanivách organizmu včiel a plodov a spôsobuje poruchu procesov trávenia a krvného obehu (hemolymfa).

Včelstvo spotrebuje denne priemerne 0,2l vody, ročne až 150l. Denná spotreba však nie je rovnomerná. Najvyššia je na jar, keď denný prínos do včelstva je až 0,5l vody. Včelstva spotrebujú v jarnom období v priebehu 14 dní až 4l vody. Prínos vody do úľa je riadený dopytom mladušiek. Ak je znáška nektáru, o vodu v napájačke je menší záujem. Riedky, vodnatý nektár úplne nahrádza vodu. Okamžite ako prestane znáška, lietavky sa znovu objavia pri napájačke.

V úli by sme márne hľadali bunky s uskladnenou vodou. Včely vodu neskladujú v bunkách plástov ako med a peľ. Nosičky vody odovzdávajú náklad vody mladuškám pri letáči a tie ju využijú ihneď tam, kde je potrebná. Pokiaľ nie je o vodu záujem, mladušky s plným medným vačkom vody sa usadia neďaleko otvoreného plodu. Tam ako živé zásobníky vody čakajú na príležitosť, kedy bude voda využitá krmičkami plodu.