BRTNÍCI

Kedysi sa človek živil lovom zvierat, chytaním rýb a niekedy aj medom, vzácnou pochúťkou, ktorú získaval od divých včiel. Med v tom období bol jediným sladidlom. Prírodné dutiny stromov, brte, v ktorých žili včely sa hľadali hlboko v lesoch a boli od seba vzdialené. Človek rozmýšľal ako ich mať bližšie. Pozorovaním zistil, že včely v priebehu jari opúšťajú svoj doterajší príbytok a hľadajú nový domov, ROJA SA. Keďže chcel mať ľahší prístup k medu, vysekal do vhodného vedľajšieho stromu brť (dutinu), ktorú vyrojené včely obsadili. Na brtnícke stromy sa využívala borovica, dub, menej brest, hrab, javor, jaseň, buk, lipa. Tento spôsob včelárenia sa nazýva brtníctvo (lesné včelárstvo). Brtníctvo patrí k najstarším spôsobom obživy, je však zároveň aj chovom včiel. Úloha brtníka spočívala v ochrane brtu a včelstva. Dutiny sa časom upravili tak, aby vyhovovali včelám a práci včelárov. Vnútorné dutiny sa zväčšili. Otvory v dutinách sa upravovali pomocou hliny, drnov a kusov dreva. Týmto spôsobom sa vytvorila zátka, ktorá uzatvárala prístup do úľa. Včelstvo v zime mohlo takto prezimovať. Neskôr, aby bol do brte ľahší prístup vytvorili sa v nej dvierka. Takýto klát bol v blízkosti obydlia. Na území Slovenska je brtníctvo historicky doložené od 5. storočia. Slovanom bolo vlastné. V stredoveku bol med ich vývozným artiklom.

Prvé písomné záznamy o tomto spôsobe včelárenia pochádzajú z obdobia Veľkej Moravy. Po jej rozpade existujú u nás záznamy o včelároch v zakladacej listine kláštora v Hronskom Beňadiku z roku 1075. Veľký rozkvet brtníctvo zaznamenalo aj v novoveku. V jednotlivých krajinách upravovali brtnícku činnosť zákony. Brtníci boli vážené osoby. Mali vlastné cechy a vytvárali združenia s volenou samosprávou r. 1350. Na čele spoločenstva stál starosta. Ten ich zastupoval pred vrchnosťou a staral sa o to, aby sa dodržiavali artikuly, ktoré obsahovali ich práva a povinnosti. Bolo to remeslo, ktoré sa dedilo z otca na syna, a tak sa odovzdávali aj včelárske metódy. Brtníci rozšírili svoje včelárske skúsenosti za hranice nášho územia. Boli povolaní do západných krajín, aby tam učili o včelárstve. Brtníctvo nebolo všeobecnou etapou vývoja včelárstva. Dá sa povedať, že tento typ včelárstva bol známy slovanský spôsob využívania lesných zdrojov medu a starostlivosti o lesné včely, ktoré žili v dutinách živých lesných stromov. Med sa považoval za vysoko cenenú surovinu. Vyvažoval sa soľou. V roku 1553 stálo včelstvo s klátom 3 zlaté (krava 5 zlatých). Včelárstvo bolo dobrým zdrojom príjmov. Med bol obchodným artiklom. Do 19. storočia bolo brtníctvo v Európe dedičným povolaním. Zaniklo nielen na našom území, ale postupne do konca 19. storočia v celej Európe.

Brtníctvo vystriedalo riadené včelárstvo. Včelári si preniesli kmene stromov so včelami k domom, začali dlabať z hrubých kmeňov stromov kláty. Náročnú výrobu úľov z dutých kmeňov nahradili úle zo slamy a dosiek. Vynález rámikového diela, plástov a objav včelej medzery uľahčili zber medu.